Oľga Tmáková
kolobeh lenivosti
Je skoro desť hodín večer a mňa zajtra čaká písomka z nemčiny. A hoci presne viem čo v nej bude, nejdem si k tomu sadnúť a zopakovať si to a zajtra si tak zaistiť istú jednotku. Ja radšej budem na internete, písať s cudzími ľuďmi, často o ničom veciach, alebo dokonca píšem o mojej lenivosti, než by som otvorila tú knihu ,ktorá leži niekoľko centimetrov od mojich rúk. A v hlave mi stále dookola znie :Ráno vsatnem skôr a zopakujem si to. Ani neviem prečo si to vlastne v duchu opakujem, keď viem, že aj tak keď sa ráno zobudím, nevstanem, až kým naozaj nebudem musieť aby som prišla načas do školy.
